
Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.
Dva rodinné domy pri Horskom parku v Bratislave. Z jednej strany lokálna, ale dosť rušná komunikácia Búdkovej ulice, z druhej lesné ticho. Domy sa nachádzajú v uvoľnenej uličnej zástavbe samostatne stojacich rodinných domov. Kontext okolitej zástavby, rovnako ako aj zastavovacie podmienky umožňovali odstup od komunikácie, vďaka čomu vznikol zelený filter v predpolí rodinných domov – v predzáhradke na rastlom teréne, ale aj vo veľkorozmerovom betónovom kvetináči či na streche podzemných podlaží. Keď stromy vyrastú, budú oba domy ponorené v zeleni, nie len z Horského parku, ale aj pri pohľade z ulice. Vnímanie diania na ulici pomáha eliminovať aj zvýšenie prízemia nad úroveň chodníka, aby sa čo najviac vzdialilo od súkromia obyvateľov bytov. Dve úrovne podzemných podlaží pri pohľade z ulice, obsahujú garáže prístupné autovýťahom a dvojpodlažný administratívny priestor orientovaný do Horského parku. Na nadzemných podlažiach je celkovo päť bytov s rôznorodou dispozičnou skladbou. Denné priestory sú orientované do Horského parku rozsiahlou terasou alebo komfortným balkónom. Atmosféra lesoparku je cez veľké zasklenie a terénnu terasu prenesená do interiérov bytov, aj do administratívnych priestorov. Foto: Soňa Sadloňová
Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, keď sme dokončili jedno z prvých rodinných sídiel v okolí bratislavského Horského parku. Vila W odštartovala sériu ďalších projektov domov, ktorými sa KFA podieľalo a aj naďalej podieľa na súčasnej podobe tejto lokality. Po dvoch dekádach prišiel čas na návrat na toto miesto s úlohou vile W navrhnúť facelift a najmä nový interiér. Pôvodné povrchy nahradili nové novodobé materiály, detaily a textúry, prebehli aj ľahšie dispozičné úpravy, ktoré vyplynuli z meniacich sa potrieb investora. Upgrade interiéru zahŕňal množstvo nového vstavaného nábytku a aj nábytkových solitérov s originálnymi detailmi ako je napr. dezén kovovej skrinky so vzorom vyrezaných písmen W či aplikácia detailov z kože. Značnou zmenou prešla aj súkromná vinotéka. Päť podlaží s rozsiahlym obytným programom tak získalo novú atmosféru dotvorenú výhľadmi do košatej zelene záhrady, ktorá časom k vile pribudla.
Sú miesta a Miesta, toto je jedno z nich. Výhľad na hrad je priam gýčovo dokonalý. KFA do tohto projektu vstúpilo až vo fáze hrubej stavby. Rodinné bývanie usporiadané na dvoch podlažiach malo byť príjemné, v prírodných tónoch, súčasné, komfortné a naplnené hrejivou atmosférou. A to všetko pod sústredeným drobnohľadom investora s výnimočným prehľadom o dianí v architektúre a dizajne. Dôležité a podrobne diskutované boli aj tie najmenšie detaily. Interiér výdatne pracuje s denným svetlom, výhľadmi, zaujímavými priehľadmi a maximálne kompaktnými plochami. Solitérnych nábytkových kusov je len nevyhnutné minimum, ťažiskom riešenia sú najmä kompaktné drevené vstavané prvky s takmer neviditeľnými spojmi. Na prvý pohľad možno sotva odčítať, že hladké dubové steny skrývajú zásuvky, skrinky či „tajné“ dvere do ďalšieho priestoru. Estetický zážitok je pevne previazaný s bezchybným remeselným spracovaním, ale aj hrou na prekvapenia.
Miesto ako stvorené pre tiché útočisko mestského človeka s rozvinutými loveckými vášňami. Priestorový program nie je rozsiahly, no ponúka potrebný komfort. Všetko podstatné je vložené do nenápadnej jednopodlažnej hmoty vztýčenej na terénnom násype. Jeden väčší priestor, kde sa žije, varí a stoluje a hneď vedľa spálňa a kúpeľňa v primeraných dimenziách odvodených od životného štýlu muža, ktorý väčšinu voľného času trávi na poľovníckej postriežke. A k tomu krytá terasa s panoramatickým výhľadom. Hoci redukovaná forma stavby nie je v tomto provinčnom kraji celkom doma, jeho umiernený výraz neusiluje o miestny rozruch. Tak ako okolité vinohradnícke hajlochy, aj tento objekt pevne zrastá s pôdou. To podčiarkuje aj výber použitých materiálov, ktorým dominuje drsná štiepaná bridlica. Maskulínna kombinácia bielej omietky a fasádnych šablón Rheinzink do hry vstupuje až v druhom pláne. Podobne distingvovaný naturel má aj interiér, ktorý okrem spomínanej bridlice z veľkej časti ovláda aj obklad z panelov z orechového dreva. Foto: Paťo Safko