Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.
Meštiansky dom neďaleko Námestia sv. Trojice čakala vcelku sľubná budúcnosť príjemného víkendového sídla, ktoré si malo uchovať čo najviac z pôvodnej dobovej atmosféry. V pokročilej fáze rekonštrukčných prác, ktoré sa opierali o pamiatkový výskum a snahu zveľadiť všetky určujúce historické detaily, však zasiahol požiar. Oheň, ktorý vypukol v známej budove Banka lásky, pohltil ďalších šesť objektov a medzi nimi, aj tento dom. Zhorela hotová strecha aj stropy a poškodené boli aj ďalšie časti. Všetky práce teda museli začať odznova. Napriek týmto útrapám investor neznížil svoje nároky a rekonštrukcia objektu nestratila nič zo svojho rozsahu a komplexnosti. Zreštaurovali sa všetky zachované povrchy, očistili kamenné fragmenty a ostenia, citlivou rekonštrukciou prešli aj drevené prvky a tie, ktoré sa uchovať nepodarilo, nahradili verné repliky. Interiér je však nekompromisne súčasný, nič nenapodobuje, priznáva svoju aktuálnosť aj vysoké požiadavky na obytný a technologický komfort. Dom osadený v príkrom svahu pôsobí zvonka monumentálne, vnútorný program však nie je neprimerane rozsiahly, ale skôr bohatý na členitosť podlahových úrovní. Mázhaus si uchoval historický naturel a slúži ako vstupná hala. Na prízemí je hosťovský apartmán a hore na poschodí víkendový byt. Pôvodná kamenná pivnica prístupná dramatickou klenutou chodbou je po novom domácou vinotékou. Bujný terén Banskej Štiavnice sa premieta aj do útrob jej domov, vďaka čomu nikdy nie sú fádne a šablónovité. Každý je iný, autentický. A taký je aj tento meštiansky dom. V každej miestnosti je prítomný moment prekvapenia, či už v podobe rôznych dispozičných alebo svetelných situácii alebo vo forme odkazov na minulosť, ktorým sekunduje súčasný dizajn nábytku, svietidiel a doplnkov. spolupráca: Ondrej Strýček; foto: Soňa Sadloňová
Bývalý objekt armovne dostal nového majiteľa a s ním aj celkom nový výrobný obsah. Stará vyprázdnená hala roky pustla, no jej betónový korpus nestratil základné kvality a jeho pôvodná drsná povaha prenikla aj do konceptu rekonštrukcie. V objekte sídli spoločnosť MAPRO, ktorá sa špecializuje na vývoj, výrobu a programovanie priemyselnej automatizácie s dôrazom na inovácie. Rekonštrukčný prístup bol založený na zachovaní pôvodného charakteru vnútorného prostredia montovanej betónovej haly. Priestor bol vyčistený až na „kosť“ a všetky betónové konštrukčné prvky a povrchy zostali zámerne obnažené. Do útrob vysokej haly vnikol nový program rozložený podľa funkčných celkov na dve podlažia rozdielneho naturelu. Na spodnom podlaží haly je výroba, horné podlažie obsadili priestory s dispozičnou kostrou päťtraktu určené pre kreatívne činnosti a vývoj. Kancelárie získali v kontexte pôvodnej konštrukcie vysoké stropy, doplnkové funkcie ako zasadačky, kuchynky či hygienické zázemie majú podobu nižších vložených buniek. Horné podlažie navyše zúročuje benefit svažitého terénu a pekného prírodného okolia a to nielen výhľadmi do lesnej zelene, ale aj priamym prepojením s pobytovým exteriérom v hornej časti areálu. Dostavba v susedstve haly rozširuje funkčný a priestorový koncept o školiacu miestnosť a služobný byt na poschodí. Vyskladaná je z dvoch rozdielne vysokých objemov oddelených pobytovým átriom, ktoré prepája kontinuálna markíza. Výškové rozdiely segmentov spolu so striedaním plných hmôt a prázdnych medzipriestorov účinkujú ako akt dramatizácie prostredia. Metóda rekonštrukcie haly, narábanie s priestormi a povrchy aj detaily majú reflektovať inovatívne ambície firmy MAPRO aj jej snahu o postupnú kultiváciu celej lokality. spolupráca: Eugen Kullman, Ondrej Strýček; foto: Soňa Sadloňová
Kontinuita je priateľom každého architekta. Rádio Expres je téma, ktorá sa k nám vracia vždy s ďalšími výzvami. Nové vysielacie štúdio bolo zadanie v mnohom nové aj z pohľadu interiérového konceptu. Časy sa menia a rozhlasové vysielanie sa vďaka podcastom a online prenosom posunulo z čisto zvukového prostredia aj do obrazu. Štúdio teda už nie je pre verejnosť neviditeľný kabinet, ale multifunkčná, náročne technologicky vybavená scéna s kamerami a vizuálom, ktorý má náležite dotvárať atmosféru jednotlivých relácií či hudobných a spravodajských blokov. Do centra priestoru sme umiestnili hlavný vysielací pult v podobe hexagónu z bieleho corianu so šesticou pracovísk redaktorov a DJ-eja . V jeho centre je voľný priestor, ktorý v sebe koncentruje všetky technologické „črevá“. Pozadie štúdia pokrýva multimediálna stena vyskladaná z monitorov, kde sa môžu podľa potreby meniť obrazové efekty, s ktorými spolupracuje aj dynamické LED osvetlenie. V rohu štúdia je špeciálne vybavená sekcia s vysokým stolíkom a sedením, kde sa odohráva známy podcast Braňa Závodského. Spolu s precízne vyladenou akustikou stien a podhľadov má štúdio evokovať výpravné javisko mnohých zážitkov. spolupráca: Eugen Kullman
Dva identické rekreačné objekty v prostredí malebnej roklinky, odkiaľ sa len málokomu chce odchádzať späť do mestského zhonu. Napriek nadštandardným a v mnohom obmedzujúcim požiadavkám, ktoré má táto mestská časť Bratislavy na výstavbu, vznikli objekty, ktoré majú priestorový a funkčný program rozložený do troch podlaží. Na prízemie, kde je hlavný obytný priestor s obývačkou, kuchyňou a jedálňou nadväzujú rozľahlé terénne terasy. Podkrovné podlažie s nočnou zónou prekrýva pultová strecha. Červená fasádna tehla obom domom dáva tlmený výraz, ktorý prospieva lesnému naturelu krajiny. Tá je cez veľké presklenia spolu s výhľadmi na vzdialené mesto súčasťou interiérových scenérii. spolupráca: Filip Trajteľ; foto: Soňa Sadloňová
Dva rodinné domy pri Horskom parku v Bratislave. Z jednej strany lokálna, ale dosť rušná komunikácia Búdkovej ulice, z druhej lesné ticho. Domy sa nachádzajú v uvoľnenej uličnej zástavbe samostatne stojacich rodinných domov. Kontext okolitej zástavby, rovnako ako aj zastavovacie podmienky umožňovali odstup od komunikácie, vďaka čomu vznikol zelený filter v predpolí rodinných domov – v predzáhradke na rastlom teréne, ale aj vo veľkorozmerovom betónovom kvetináči či na streche podzemných podlaží. Keď stromy vyrastú, budú oba domy ponorené v zeleni, nie len z Horského parku, ale aj pri pohľade z ulice. Vnímanie diania na ulici pomáha eliminovať aj zvýšenie prízemia nad úroveň chodníka, aby sa čo najviac vzdialilo od súkromia obyvateľov bytov. Dve úrovne podzemných podlaží pri pohľade z ulice, obsahujú garáže prístupné autovýťahom a dvojpodlažný administratívny priestor orientovaný do Horského parku. Na nadzemných podlažiach je celkovo päť bytov s rôznorodou dispozičnou skladbou. Denné priestory sú orientované do Horského parku rozsiahlou terasou alebo komfortným balkónom. Atmosféra lesoparku je cez veľké zasklenie a terénnu terasu prenesená do interiérov bytov, aj do administratívnych priestorov. Spolupráca: Eugen Kullman; Foto: Soňa Sadloňová
